DÝCHAJ je názov nového singla skupiny P.S., s krásnym a silným textom

Pieseň DÝCHAJ napísala v posledný deň roka 2021 jej autorka Magdaléna Vyletelová. „Vznikla úplne spontánne, bez zapísaných myšlienok, ako to zvyknem robiť, keď tvorím. Nemala som predstavu o aranži. Nechala som úplne voľnú ruku Gabkovi Gotthardtovi, ktorý spoluaranžoval aj predošlé piesne, a v tejto nahral aj gitaru. Keď za mnou prišiel s podkladom, kde bol iba klavír, môj prvý dojem bol: Jéj, Forrest Gump. Pripomenulo mi to motív vo filme, kde sa vznášalo vo vzduchu pierko. Keď som zatvorila oči, vedela som, že iný aranž už nechcem. Nie je to typické gitarové P.S., aj keď mi zopár ľudí napísalo, že môj rukopis spoznajú aj po tme. Nechala som sa viesť pocitom. Vôbec som to netlačila do rockovej podoby. Gabko skvele vystihol moju predstavu o tom, ako by mala pieseň vo finálnej verzii znieť.“

Tip redakcie: Zábava pre dospelých, vzrušujúce prádlo a hračky, ktoré spestria váš intímny život

Pieseň DÝCHAJ je z kategórie silných textov, dobrej pocitovej hudby, no najmä vypĺňa akési prázdno v tomto štýle na našej domácej hudobnej scéne.

„Čo sa týka textu, myslím si, že veľa z nás v živote zažíva akési „zatmenia“, kedy si človek povie, že už nevládze ďalej. Necíti pevnú pôdu pod nohami, je vyčerpaný a niekedy v tom všetkom aj osamotený, Je to však len etapa, kapitola v našom živote. Možno by sme sa vtedy mali len nadýchnuť a prestať sa trápiť tým, čo sa už zmeniť nedá. Skôr sa tešiť z toho, čo máme. Pretože to, čo máme, možno nemajú iní a dali by čokoľvek za to, aby mohli žiť ten náš život.“

Aj pieseň DÝCHAJ má svoju obrazovú podobu. Videoklip sa mal pôvodne nakrúcať v Bratislave s celou skupinou P.S., no napokon to z dôvodov logistiky vyriešili tak, že sa točil v Martine.

„Opäť som ústrednou postavu klipu ja,“ smeje sa Magda, ktorá však sľubuje, že do budúcna bude v klipe aj celá kapela. „Určite rátam aj so svojimi chlapcami, aby sa v klipe trochu ukázali svetu. V tomto som prehodnotila klip s nimi aj preto, že v mojej predstave bolo mať chalanov na streche. Keď som si ale predstavila, ako sa náš bubeník Maroš Repík, trepe so sadou bicích na strechu cez ten uzučký otvor možno aj hodinu hore na to, aby si zahral vlastne len v závere pesničky, čo je pár sekúnd, za čo by mi bol veľmi vďačný, tak som si to rozmyslela.“