HRDZA – Čo mi je, to mi je

Blížia sa predlžujúce sa jarné dníčky a tak sa treba poobzerať po prostriedkoch, ktoré pomôžu vytvoriť si pohodu a príjemnú atmosféru pri prekonaní jarnej únavy v singles, či vo dvojici. Jedným z takých prostriedkov je aj najnovší album Čo mi je, to mi je eklektického zoskupenia Hrdza, ktorý vyslovene zvádza na aktívne „dreamovanie“, ale umožňuje aj sústredené vnímanie, pri ktorom sa v hlave premieta melodika slovenských lesov, lúk a lánov.

Po vynikajúcich a po zásluhe oceňovaných predchádzajúcich albumoch Slavo Gibarti nám trochu narástol a v rámci koronových lockdownov si povedal, že teraz nastal čas na ďalšiu tvorbu s výraznejším podielom jeho vokálu a pod záštitou propagácie slovenského folklóru vytvoril pravú slovenskú praženicu s pravou našineckou príchuťou pre každého vnímavého jedinca nehlásiaceho sa do dnešnej degenerácie, nasiaknutej mainstreamovým bordelom z verejnoprávnych médií. Praženicu plnú prefíkaných inotajov, rýdzich veršov a úplne jasne preferovanému ľudového mementu, ktorú si do gágora napchá rád každý, kto sa už stretol s hudobným menu tejto dozaista originálnej tlupy.

 Má to hodne neošúchaných nápadov a sugestívne nádherných či riadne folklórnych momentov, pričom to prirodzene charizmatický Slavo tiahne nielen svojim talentom, ale i vokálne, avšak pro väčšinového a hudby neznalého receptora to bude skôr otravné folklórne utrpenie a trištvrte hodiny pseudo-ľudových hulákačiek.

Začína vznešená vokálna fanfára úvodnej Horela ľipka, hravé striedajúce vokály, úderný tep bubnov a… potom to začne, akustické beglajty gitary podfarbené slákmi vo vírivom rytme škopkov (ktoré trochu v mixe vadia na celom albume) a všetci si uvedomíme tvrdohlavosť a originalitu svojského Slava Gibartiho a vokálne eskapády, ktoré dávajú všetkým skladbám pečať jedinečnosti a slovanstva. Po horiacom lipovom stromčeku prvej skladby prichádzajú úvodné kudrlinky v druhej V zakliatej hore, kde hlavné slovo má skvelý vokál Barbory Feckovej. Zmysel pre farebné efekty Slavovi pomohol objaviť aj zmyselnú príťažlivosť ženského sólového spevu v kombinácii s jemným podmazom klasických ľudových nástrojov, ako je to nadefinované práve v tejto úžasnej krehotinke, kde to celé dostáva do akéhosi pomysleného priestoru slovenskej world music. Tretiu skladbu Nie Tvoja ani netreba spomínať, lebo aj napriek peknému melodickému nápadu a bohatej inštrumentácií ju kazí trochu tvrdé škopkovanie, hodiace sa skôr k tvorbe rockových hviezdičiek. Avšak striedanie mužského a ženského vokálu je famózne. Celková koncepcia folklórom inšpirovaného hudobného albumu sa ale tým nijak nenarušuje, aj keď nejde o vyslovene klasické poňatie tohto žánru a elektrická gitara, či syntetické zvuky sa ozývajú len výnimočne.

Nápady, pri všadeprítomnej inšpirácii folklórom, si človeka nekompromisne podmania. Jednotlivé prvky jeho hudby priamo závisia od štruktúry celého daného konceptu, v ktorom má každý svoj význam v súvislosti s využitím disonancie, funkciou basu, melódie, harmónie a rytmu. Navyše vedome rozlišuje špecifické možnosti inštrumentálnych a vokálnych prostriedkov.        

Že ide o materiál inšpirovaný a venovaný slovenským predkom napovedajú aj osobité názvy skladieb ako Ľalia, alebo tajomné Vretienko, či Krčmáročka,  pripomínajúc niektoré alternatívne postoje ku starej ľudovej hudbe. Z ďalších predložených kompozícií sa dá vyzdvihnúť efektná Čo, hej s ozvenami rockovej tvorby Survivor, či zvukomalebná Jabĺčko, kde základný motív je nedbalou napodobneninou moravskej „lidovky“ a ďalšia  Dva Stromy je hravo rozohratá a doslova vibruje každým svalom. Je zrejmé že Hrdza je v opojení čistým zvukom, naviac vynikajúco zaznamenaným. Slavo, MartinaaBarbora sú excelentní speváci so zaujímavými koloritmi hlasového prejavu, ktoré sa intímne dopĺňajú s prácou jednotlivých nástrojov a hlavne tých ľudových. Celá táto symbióza je veľmi opatrná a zdržanlivá, bez toho aby skĺzla do prehnanej sentimentality, alebo gýčovitosti. Okrem popových momentov a ľudovej hudby sú tu badateľné vplyvy world music, hlavne v občasných úletoch po rytmickej stránke.

V posledných štyroch kompozíciách Hrdza predstavuje ohromujúcu škálu dynamiky, výrazu, od silných emócií a dravosti, cez veselé tanečné miesta či umiernený kľud až po takmer „zastavenie dychu“. Prevažuje príjemná až oddychová hudba a napriek k použitým akustickým nástrojom vyznieva album úderne a niekedy skoro až rockovo. Celok vyznieva zaujímavo, až manieristicky, takže ho v prvom rade ocení hlavne pôžitkár. Na druhej strane je treba oceniť osobitý prístup interpretov, ktorí si museli byť vedomí, že nenahrávajú pre široké masy, ale to je vlastne dnes chvályhodné.

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Hrdza
Pôvod: Slovensko
Žáner: folklór/world music
Dátum vydania: 13. október 2023
Minutáž: 44 min 45 sek

Skladby:

1. Horela ľipka
2. V zakliatej hore
3. Nie tvoja
4. Čo mi je, to mi je
5. Čo hej
6. Ľalia
7. Jabĺčko
8. Dva stromy
9. Vretienko
10. Krčmáročka
11. Beťar ďivka
12. Ňebudzem dobri

Zostava:

Slavomír Gibarti – spev, gitary, koncovka
Martina Ťasková Kanošová – spev
Barbora Fecková – spev
Dominik Maniak – husle, vokál
Matej Palidrab – akordeón, vokál
Pavol Boleš – basgitara
Marek Szarvaš – bicie

Hodnotenie: 8/10