Deep Purple =1 – recenzia

Tajomný názov ‚=1‘ symbolizuje myšlienku, že v čoraz komplexnejšom svete sa všetko nakoniec zjednoduší do jedinej, zjednotenej podstaty. Všetko sa rovná jednému. Jeho plný význam sa ukázal na najnovšom opuse velikánov hard-rocku Deep Purple pričom svoje zohral aj minimalistický cover dosky.

Tip redakcie: Hudobné nosiče a štýlové oblečenie s tvojou kapelou

Dych berúca nová kapitola je toto leto definitívne napísaná do príbehu hard-rockových velikánov Deep Purple. A prečo nová?… ďalší, v poradí už piaty následník Ritchie Blackmorea prikývol na post gitaristu a vyzerá to tak, že sa ho nebude snažiť len suplovať, ale nový album =1 dokazuje, že bude plnohodnotným dielikom v novej skladačke Mark IX. Donom Aireym za pačesy pritiahnutý Simon McBride, pár liet dozadu hrával v jeho bande, predtým drel struny v heavymetalovej Sweet Savage, ktorá svetu porodila aj ďalšieho leštiča šiestich strún Viviana Campbella. Nový gitarista, nový album a festival hard-rockových starožitností môže pokračovať…

Deep Purple sú jednoducho nezničiteľný, alebo v modernom veku títo zombíci frčia na energii svojich mladších fans! Ďalšie pokračovanie ich post-hard-rockového porna s overeným feťákom Bobom Ezrinom na producentskom tróne je skvelou ukážkou toho, že aj dnes, v dobách studených digitálnych streamerov, môže byť hard-rockový album technicky dokonalo moderný, a pritom štýlom dokonalo starosvetský. Je to nádherne nahraté s kryštalicky čistým soundom, famóznymi aranžmánmi, fantastickými nápadmi, mrazivými narážkami na minulosť a trinástimi úchylne perfektnými až nádherne zvrátenými analógovými akciami s minimom vyfarbovačiek. Dokonca kvintet Gillan/McBride/Airey/Glover/Paice dokázal ďalšiu neuveriteľnú vec a síce, že opusu neuškodí ani kratšia minutáž jednotlivých kúskov, ktoré dokonca pózersky producent ešte otesal a im to kupodivu len pomohlo. Alebo to možno bude tým, že všetky skladby spája swing a groove rokov klasickej Mark II s energiou, ktorá ukazuje, že nie sú ani zďaleka pripravení odísť na smetisko dejín.

Pozor možný energetický kolaps! A žiadna úspora, teda žiadna zelená energia, ale manipulatívna, starým smradom nasiaknutá lopota geriatrických majstrov. Vlastne tu ani nie je poriadne žiadny vrchol a každý jeden track je skvelý a jedinečný. Úvodná Show Me je skoro až démonický, mrazivý úvodník s obdivuhodnou súhrou gitarových liniek, klávesových plôšok a zaujímavým Gillanovým frázovaním v úplne nezvyklých polohách pričom skladba stále ostáva hlboko zakorenená v klasickom, bluesom nasiaknutom hard-rocku. Ďalšia burcujúca A Bit On The Side začína zábavne, ale vzápätí sa vyvinie do akéhosi milého hard-rockového patvaru. V konečnom dôsledku je táto skladba viac progresívna ako by sa na prvý kuk zdalo. Zo sedemdesiatok náhle priletí na tento opus Sharp Shooter s ťaživým introm vyfľusne zo seba silu prešedivelej klasiky a po štyroch minútach sa k tomu pripletie pre „Párplov“ charakteristická súhra organu a gitary v Portable Door,v ktorej to McBride a Airey rozbalia s takou intenzitou a integritou ako kedysi Ritchie Blackmore a Jon Lord. Je vcelku zaujímavá markanta Deep Purple a javí sa ako pomyslený, predčasný vrchol albumu i keď, ako bolo spomenuté tento opus ústredný vrchol de fuckto nemá. Zatiaľ štyri kompozície a človek čumí ako tvrdé „Y“… komu chýba trochu svižnosti tak sa upriami na Old-Fangled Thing, ktorá svojim bluesovým groovom poteší každého puristu a dekadentný pomaláč If I Were You úmyselne vsunutý do stredu dosky vytvárajúc tak významnú zmenu v energii albumu. Je úchvatná, začína vzdušnou gitarovou sólovou linkou nasledovaná príjemnou melódiou, ktorá sa postupne nabaľuje a vytvára vrstvy inštrumentácie, vybuchujúce do crescenda skvelej muziky a vokálu, čo je vzrušujúce a vyčerpávajúce.

Druhú polovicu dielka rovnajúceho jednotke obhajuje obskurne podobná dvojička singlov Pictures Of You a Lazy Sod čo sú vlastne ich stroje času; plné ostrých, bluesovo nabitých gitarových behov, bublajúcich basových liniek, na ktoré svojimi škopkami dohliada Ian Paice, no sú to chemické väzby medzi McBrideom a Aireym, ktoré znejú, akoby spolu koxovali každý deň už päť desaťročí a nie len niekoľko krátkych rokov. No, rozhodne by jeden musel byť riadne ožiarený, aby uveril, že z takejto kooperácie by niekedy mohol vyrásť takýto seksy albumík! Avšak to nie je žiadna výčitka, lebo každý receptor musí byť touto sonicky a hudobne dokonalou banalitou úplne oblažený a uchvátený, až má človek chuť naraziť volant na vytúnenú dvojventilovú sekačku John Deere a s nejakým retardovaným kámošom brutálne rozjazdiť green na najbližšom golfovom potratišti. I’m Saying Nothin’ odsýpa v rutinných mantineloch tohto skvelého počinu a v rámci neho neprináša nič nového ale taká Now You’re Talkin’ dodáva inú dramatizačnú premisu a to skoro až punkovú atmosféru a Gillanov jakot ako za starých čias. Pútavé power blues No Money To Burn je zosilnené Gillanovými príjemne fatalistickým a performatívnym textom a novic Simon McBride, ktorý skvelo zapadol do geriatrickej línie „Párplov“, vytrháva tvrdé, piskľavé sóla, čo je obzvlášť zreteľné na bluesovej balade „I’ll Catch You“, jednom z mála menej úderných momentov, v ktorých je inštrumentálna agresivita kľudnejšia. McBride tu vytiahne burácajúcu mäsitú pasáž, pripomínajúca Garyho Moora. Záverom sa McBride a Airey popasujú aj s brilantnou Bleeding Obvious, kompozíciou kombinujúcou drsný párplovský attack s progresívnymi vplyvmi, ktoré sa typicky prelínajú ich tvorbou. Zvonkohry, ktoré nenápadne vstupujú, sú čistým Ezrinom, ako súčasná skladba uteká a plynie, čo z nej robí ideálny príklad silných stránok a svižnej hry kapely.

V tejto fáze histórie kapely je nepravdepodobné, že by Deep Purple zrazu pritiahli úplne novú fanúšikovskú základňu, ale pre každého ortodoxného odchovanca bude kolekcia =1 až, až. S vreckovkou napustenou nejakým výživným syntetickým rozpúšťadlom by sa to možno dalo vidieť aj na desiatku pointíkov a zaiste by sa lepšie dali vychutnať aj skryté metafory, artové inotaje a hlboké filozofické myšlienky, ale nedávno som odmasťoval dvere a tak došiel.

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: earMUSIC/Edel AG
Pôvod: Veľká Británia
Žáner: Hard-Rock
Dátum vydania: 19. júl 2024
Minutáž: 52 min 06 sek

Skladby:

1. Show Me (4:00)
2. A Bit on the Side (4:11)
3. Sharp Shooter (3:45)
4. Portable Door (3:49)
5. Old-Fangled Thing (4:09)
6. If I Were You (4:43)
7. Pictures of You (3:52)
8. I’m Saying Nothin‘ (3:29)
9. Lazy Sod (3:41)
10. Now You’re Talkin‘ (4:06)
11. No Money to Burn (3:22)
12. I’ll Catch You (3:21)
13. Bleeding Obvious (5:51)

Zostava:         

Ian Gillan – vokál
Simon McBride – gitary
Don Airey – klávesy
Roger Glover – basgitara
Ian Paice – bicie

Hodnotenie: 8/10