Miesto posledného odpočinku zdobené s láskou a úctou

Smrť je v našej kultúre vnímaná skôr negatívne a so strachom. Aj keď sa jej väčšina ľudí sa vyhýba, obklopuje každého z nás. Starosti s vybavovaním pohrebu, vykonanie pohrebného rituálu a napokon zmierenie sa so smrťou blízkeho. Nepríjemné a psychicky náročné úkony na pleciach pozostalých spôsobia, že túžime zveľaďovať hrobové miesto zosnulého.

Posledná rozlúčka s mŕtvym je v znamení zamýšľania sa nad cyklom života a smrti. Zrazu nás desí pominuteľnosť života. Aj keď nebohý nepatril k veriacim, jeho rodina môže trvať na náboženskom obrade. Náboženské predmety sa zrazu pre niektorých pozostalých môžu zdať ako vhodnými doplnkami hrobu. Nezriedka sa uchýlime ku kresťanským symbolom, ktoré sú našej krajine najbližšie. Kríže a náboženské súsošia zdobia takmer každé hrobové miesto.

Miesto posledného odpočinku býva často krát akousi svätyňou, ktorú zdobíme kahancami, kvetmi alebo soškami.

„Starostlivosť o hrobové miesto má pre nás očistný charakter. Dekoráciami zvyšujeme vizuálnu atraktivitu a vzdávame ňou úctu k mŕtvemu.“

Hrobové miesto sa zdobí v súlade so sviatkami. Preto počas Vianoc môžeme nájsť hroby s betlehemami. Alebo súbežne s veľkonočnými sviatkami zdobíme miesto posledného odpočinku kraslicami.

„Hrob sa dekoruje podľa ročných období a dodržiavajú sa určité tradície pri výzdobe.“

Pokiaľ sa jedná o veľmi blízkeho človeka, ktorý nás opustil, prestávame sa pozerať na peniaze. Ak na cintoríne trávi blízky človek zosnulého čas takmer každý deň, niet sa čudovať, že hlbšie siahne do peňaženky. Nezriedka hroby vybavujeme okázalými sochami alebo luxusnými kahancami.

Posledné miesto odpočinku nebožtíka má svoj význam a dalo by sa povedať, že robí vizitku pozostalým. Dekorácie vyberáme s láskou a úctou.

„Určite nechceme, aby hrobové miesto nášho blízkeho upadlo do zabudnutia.“