Ako úplný laik kupuje nové auto – časť I.

Aktuálny Renault Clio Grandtour nám v tom čase slúžil už desiaty rok a sto tisíc kilometrov sme mali dávno za sebou. Bola jeseň 2019 a my sme sa zaľúbili do vtedajšej novinky, Mazda CX-30. Aj preto, že niekde v podvedomí som bol nastavený tak, že japonské auto bude najlepšia voľba. Neviem prečo som si to myslel, pretože autá ma vôbec nezaujímali a nezaujímajú. Bol to len pocit. Poďme však postupne.

Dohodli sme si v Mazde testovaciu jazdu. Auto bolo krásne a napratané výbavou. Nechýbal projekčný headup display na predné sklo, azda všetky možné asistenčné systémy a komfort, ktorý sme v „holom-bosom“ Cliu nemali. My sme tam nemali vlastne nič. Ani klimatizáciu, ani zadné okná v elektrike ani teplomer. Po skúšobnej jazde, pri ktorej ma auto úplne dostalo, sme si vypýtali letáky, cenník a cenovú ponuku už na auto podľa nášho zadania. A potom sa takmer dva roky nedialo nič. Alebo vlastne dialo….

Začal som špekulovať

Keď už som bol myšlienkami neustále v procese výberu auta, začal som si všímať autá na parkoviskách, na cestách a dokonca som začal sledovať reláciu Autosalón na Prima Cool. Už to nebolo len o designe, začal som premýšľať aj nad parametrami, motorizácii, veľkosti kufra a všetkých tých veciach, ktoré ako laik nedokážem úplne kvalifikovane vyhodnotiť.

Tip redakcie: Disky a pneumatiky na letnú sezónu 2022

Viac a viac som sa do toho zamotával, chvíľu som mal pocit, že je jedno, čo kúpim, pretože všetko je lepšie ako terajší stav. Potom sa mi zasa zdalo, že je jedno, čo kúpim, nikdy to nebude dokonale správne rozhodnutie. Takto som sa varil v benzíne a škvaril na motorovom oleji takmer rok. Dokonca som už ani nečakal na ďalší diel auto-moto relácie, otvoril som internet a aktívne vyhľadával informácie o autách, ktoré sa mi práve tej chvíli zdali vhodnými kandidátmi. Vždy sa moja pozornosť upriamovala na SUV resp. crossovery, keďže sme začínali pri tej Mazde CX-30. Značiek je veľa, treba začať filtrovať.

Vedel som, ktoré značky nechcem

Postupne sa rozširoval zoznam značiek, ktoré som nechcel. Škoda bola na čiernej listine od začiatku, nad tou som nikdy nepremýšľal. Bol tam aj VW, Seat, Fiat, Peugeot, Citroën, Opel. Značky mimo moju ligu ako Audi, Mercedes-Benz, Volvo, BMW a ďalšie som vyradil tiež.
Najprv som teda lovil v japonských vodách. Mazda, Suzuki, Subaru (neviem ani prečo som ho hneď nevyradil kvôli cene), Nissan, Mitsubishi, Honda, Toyota.

Tip na článok: Rýchla jazda podporená tvrdou hudbou

Honda vypadla hneď v druhom kole, designovo mi vôbec nesadla. Subaru išlo za ňou, Mitsubishi sa mi zasa zdali všetky príliš veľké. Takže von. Postupne som sa krok po kroku dostal až do roku 2021. Čas ma netlačil, pôvodné auto stále jazdilo, pandémia vymazala rok 2020. A ja som mal v značkách už jasno. Aspoň som si to myslel.

Nastal čas konfigurovať….

…. a byť nešťastný z toho, že čo značka, to úplne iný konfigurátor. Žiadny náznak „priemyselného štandardu“ a veľmi málo vysvetľujúcich informácií. Pre mňa laika. Nevedel som, prečo by som si mal vybrať väčšie kolesá, v čom je kožený interiér lepší, koľko turbo je tak akurát? Konfigurácie som teda robil pocitovo.
Prešiel som všetky značky, porobil X konfigurácií a rozhodnutie bolo stále rovnako vzdialené. Odložil som predsudky a navštívil aj weby značiek Fiat, Kia, Hyundai, Dacia, Lada aj Seat. Zmätok v mojej hlave narastal. Už som sa pozeral aj po stránkach Volvo, Mercedes, Lexus. Len kvôli tomu, aby som vedel, čo vlastne hľadám. Lenže toto som sám rozlúsknuť nemohol, bol som stále laik. Prišlo na múdrosť starých otcov: „Keď nevieš čo ďalej, tak sa opýtaj“.

Internet, kamaráti, susedia

Z rozhovorov s kamarátmi začal z hmly vystupovať Hyundai. Ďalší si nevedel vynachváliť kúpu jazdenky od dealera z Nemecka. Menil svoje staré Volvo za ďalšie. Od suseda som sa dozvedel, že ak chcem opäť auto, ktoré mi bude slúžiť desať a viac rokov, tak si mám pozerať staršie modely, ktoré nie sú plné kurvítiek. Spomenul Hyundai, k nemu Toyotu a hlavne nech neriešim elektro alebo mild-hybrid. Ďalšie kolo konfigurácií ma priblížilo k výsledku. Na stránke Toyoty som si uvedomil, že od začiatku hľadám nesprávne vozidlo. Pre nás je predsa najlepšou voľbou combi a mestský crossover.
Zrazu to celé malo rýchly spád. Do finále sa dostala Mazda 6 Wagon a Toyota Corolla Touring Sports. Napozeral som videorecenzie, prečítal nejaké články a osud chcel, že v rádiu sme zrovna v tom čase začuli reklamu na Toyota Days.

Ide sa do showroomu

Auto krásne, parametre vyhovujúce, komfort na úrovni, o akej sme ani nesnívali. A k tomu facka. V rámci Toyota Days bolo v shoowroome ľudí viac ako v Kauflande. Bolo nám teplo, boli sme po pracovnom týždni v piatok podvečer unavení a nikto si nás nevšímal. Dlho, veľmi dlho. Auto sme si poobzerali, pootvárali, sadli si do neho, ale nebolo to ono. Možno to bola len zhoda okolností, ale odišli sme sklamaní, neobslúžení a s vedomím, že Toyotu nie.
Chcel som si nechať na nejaký čas od tohto celého oddych, ale algoritmus YouTube si svoju prácu robil dobre.

Druhá časť krátkeho seriálu bude o značke, ktorú som celý čas prehliadal. Vďaka tomuto YouTube kanálu sa celá situácia začala veľmi rýchlo rozmotávať. Sledujte naše sociálne siete, aby vám neunikla.